Chránime prírodu pre život na planéte
chránime prírodu.
V súčasnej dobe sme však svedkami stabilnej straty biodiverzity, čo má vážne následky pre svet prírody aj blahobyt ľudí. Medzi hlavné príčiny tejto straty patria zmeny biotopov v dôsledku intenzívnych poľnohospodárskych výrobných systémov, výstavby, ťažby, nadmerného využívania lesov, oceánov, riek, jazier a pôdy, šírenia inváznych druhov, znečistenia a zmeny globálnej klímy. Biodiverzita hrá obrovskú úlohu v udržateľnosti nášho sveta a našich životov a jej trvalá strata je o to viac znepokojujúca.
V Európe ľudská činnosť vyformovala biodiverzitu rozšírením poľnohospodárstva a chovu zvierat v priebehu viac ako 5 000 rokov. Poľnohospodárske a priemyselné revolúcie za posledných 150 rokov však viedli k dramatickým a zrýchľujúcim sa zmenám vo využívaní pôdy, k intenzifikácii poľnohospodárstva, urbanizácii a opúšťaniu pôdy. To zase viedlo k tomu, že mnohé postupy (napr. tradičné poľnohospodárske metódy), ktoré pomohli udržať krajiny bohaté na biodiverzitu, sa už nepoužívali.
Klimatická zmena/katastrofa
Zmena klímy ako fenomén 21. storočia sa stáva jednou z najväčších výziev environmentálnej politiky. Svetové ekonomické fórum vo svojej Správe o globálnych rizikách (2018), v ktorej pravidelne vyhodnocuje 50 najväčších globálnych rizík zhľadiska ich účinku, pravdepodobnosti avzájomných interakcií, zaradilo extrémne prejavy počasia, krízu znedostatku vody, prírodné katastrofy a zlyhanie zmierňovania zmeny klímy aadaptácie medzi 5 najväčších rizík súčasnosti.
Aj keď sú prejavy zmeny klímy na celom svete a v regiónoch rôzne, jej nepriaznivé dôsledky na sociálno-ekonomické a prírodné systémy sú stále významnejšie a vyžadujú si aktívne riešenie. Piata hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (2014) potvrdzuje, že globálne otepľovanie jednoznačne prebieha, je rýchlejšie ako predpokladali niektoré scenáre v minulosti a do roku 2100 sa môže Zem otepliť v priemere o1,5 až 4,5°C vporovnaní s predindustriálnym obdobím.
Správa tiež hovorí o tom, že koncentrácie atmosférického oxidu uhličitého, metánu aoxidu dusného stúpli na úrovne, ktoré presahujú úrovne za posledných 800 tisíc rokov, najmä vdôsledku ľudskej činnosti (emisie pochádzajú zo spaľovania fosílnych palív a zo zmeny využívania pôdy a odlesňovania). Pre Slovensko by naplnenie scenára so štvorstupňovým globálnym oteplením mohlo znamenať zvýšenie priemernej ročnej teploty o 5 až 6°C, čo je obrovský skok, ktorý by mal výrazný negatívny dopad na biosféru, produkciu potravín, ale aj zdroje pitnej vody a zdravie obyvateľstva.
Adaptácia na tieto klimatické podmienky by bola spojená s enormne vysokými nákladmi. Analýzy scenárov zmeny klímy, očakávaných prejavov a možných dôsledkov na jednotlivé sledované oblasti, ktoré sú prezentované v predkladanej stratégii,nepredpokladajú do roku 2100 zvýšenie teploty podľa scenárov s maximálnym oteplením. V prípade zmeny klímy je jej budúci priebeh a skutočný rozsah stále zaťažený vysokým stupňom neistoty a naše aktivity determinované súčasným poznaním problému. Riešením, ktoré by malo v konečnom dôsledku zabrániť, alebo aspoň minimalizovať riziká anegatívne dôsledky zmeny klímy, je kombinácia zmierňovacích opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov (mitigácia) s opatreniami, ktoré znížia zraniteľnosť a umožnia adaptáciu človeka a ekosystémov s nižšími ekonomickými, environmentálnymi a sociálnymi nákladmi.
Cieľom adaptácie je zmierniť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, znížiť zraniteľnosť azvýšiť adaptívnu schopnosť prírodných a človekom vytvorených systémov voči aktuálnym, alebo očakávaným negatívnym dôsledkom zmeny klímy, a posilniť odolnosť celej spoločnosti zvyšovaním verejného povedomia v oblasti zmeny klímy a budovaním znalostnej základne pre účinnejšiu adaptáciu.
(Zdroj a celá stratégia adaptácie SR: https://www.minzp.sk/files/odbor-politiky-zmeny-klimy/strategia-adaptacie-sr-zmenu-klimy-aktualizacia.pdf )
Viac:
https://milanlapin.estranky.sk/
https://www.pravda.sk/trendove-temy/klimaticka-zmena/
https://dennikn.sk/tema/klimaticke-zmeny/
https://klimatickazmena.sme.sk/
Naše aktivity v celkovej ochrane prírody
3.5.2021
Poslali sme obci Vištuk stanovisko k plánovanej výstavbe Modré magnólie pre 3 000 nových obyvateľov. Lokalitou sú polia pod vodnou nádžou Vištuk a okolo jej prítoku. Stanovisko tu na FB.